Trek v Himalájach - v novinách

Článok, ktorý som zo svojich čerstvých zážitkov a poznámok vyrobila po návrate. Uverejnený bol v týždenníku Nový Čas Nedeľa - 13. 2. 2011.

Himalájsky denník/8

..NEDEĽA  9. 1. 2011 / Deň 18 - Akože narodeninový.. 

Lukla (2 840) - Káthmandú (1 400)

V Lukle na letisku obsmŕdame už od pol ôsmej. Potvrdili sa ale všetky včerajšie reči, že skôr ako o desiatej neodletíme. Pemov známy nám na letisku prednostne vybavil palubné lístky a potom sme so Samkom a s Pemom išli na čaj. Rado ostal strážiť ruksaky.
Na čaj sme sa vybrali do budovy hneď vedľa letiska, s honosným názvom Coffee Shop. 

Himalájsky denník/7

..ŠTVRTOK  6. 1. 2011 / Deň 15 - Kolenový.. 

Gokyo (4 790) - Phortse Thanga (3 680)

Sedím pri piecke, naťahujem a ohrievam si nohy a chrumkám škoricovú rolku. Dnes bol dosť náročný deň; ešte náročnejší ako tie ostatné dni predtým, ktorým som dala rovnaký prívlastok :-). Už som sa chystala zapísať si, že počas dvoch týždňov každodennej chôdze som ani jeden deň nemala svalovku, ale zajtra ma asi budú nohy dobre bolieť.

Himalájsky denník/6

..UTOROK  4. 1. 2011 / Deň 13 - Kilometrový.. 

Phortse (3 810) - Machherma (4 470)

Raňajky sme si objednali na 7:30 ešte večer, keď sa domáci vychvaľoval, ako uňho trekeri nemusia čakať na jedlo, že všetko je vždy včas. Ha. 

Ráno nás čakal na stole iba čaj, piecka bola studená a na raňajky sme museli ešte 20 minút čakať. Ale stáli za to. Ja som si dala cibuľovú omeletu, dva tousty a odvážila som sa na horúcu čokoládu, napriek tomu, že v Namche dostal Rado hnusnú žbrndu. Táto bola ale úplne super, chutila ako teplý Nesquick. 

Rýchlo sme dojedli a hneď vyrazili, dnes nás čaká dlhý a ťažký deň (nepísala som toto slovné spojenie už niekoľkokrát?). Nastúpame skoro 1 000 metrov, preto je dnešný deň "kilometrový". 

Himalájsky denník/5

..NEDEĽA  2. 1. 2011 / Deň 11 - Päťtisícový.. 

Lobuche (4 910) - Pheriche (4 240)

Keďže niekde sa udáva nadmorská výška Pyramídy pod 5 000 metrov, až dnešný deň je môj oficiálny päťtisícový. V noci som skoro vôbec nespala, mala som zapchatý nos, sipelo mi v ňom, vankúš bol príliš vysoký, keď som si naň ľahla, mala som bradu na hrudníku a začala som sa dusiť. Nevedela som si vôbec nájsť pohodlnú polohu, bol tam ľadovostudený vzduch, ťažko sa mi dýchalo. Bola to najhoršia noc tu v Nepále doteraz.

Himalájsky denník/4

..PIATOK  31. 12. 2010 / Deň 9 - Silvestrovský.. 

Dingboche (4 410) - Lobuche (4 910)

Dnes nás teda parádne prefúklo. Ráno sme vyrazili z Dingboche o 8:40 a zamierili sme do Dughly. Má to tam trvať dve hodiny, takže sa nemusíme ponáhľať. Ak sa budeme dobre cítiť, potiahneme až do Lobuche. Dughla je asi o 100 metrov nižšie ako včerajší Chhukhung, takže teoreticky máme natrénované. Cesta je ľahká, stúpanie mierne, ale na rozdiel od včera, keď začalo fúkať až poobede, dnes fúka už od rána. Už mi nestačí iba kapucňa flísky, dávam si pod ňu aj kuklu. 

Himalájsky denník/3

..UTOROK  28. 12. 2010 / Deň 6 - Fakt ťažký.. 

Namche (3 440) - Tengboche (3 860) - Deboche (3 820)

Sedím si v ubytovni s krásnym názvom Ama Dablam Garden Lodge v dedinke Deboche, chlipkám si čaj, ktorý som dostala grátis na uvítanie a oddychujem po namáhavom dni. Vyhrievam sa na slniečku a mením polohy tak, aby ma slnko nespálilo, ale aby som zachytila ešte zvyšky jeho tepla, kým nezapadne. Za chrbtom sa mi pasie nejaký dobytok.

Himalájsky denník/2

..NEDEĽA  26. 12. 2010 / Deň 4 - Everestovský.. 

Monjo (2 835) - Namche Bazar (3 440)

Cesta sa začína podobne ako včera, kamenný chodník stále stúpa a klesá. Okoloidúci zdravia slovami "Merry Christmas!" Prejdeme cez most a potom ešte cez jeden - posledný pred prudkým stúpaním. Tento most je super, akoby sme prechádzali ponad nekonečnú priepasť, keď sa pozerám na okolité hory. A už je to tu. Kamenné schody vedú kamsi do neba, stúpame, stále stúpame, po čase sa cesta začne kľukatiť a stále ideme do kopca a ja už za každou zákrutou čakám koniec, ktorým je pre mňa akýsi múrik (mám naštudované vopred z bedekra), pri ktorom obvykle odpočívajú nosiči a znamená, že ten horší úsek cesty máme za sebou. Jo, a mimochodom, prvýkrát odtiaľ vidno Everest.

Himalájsky denník/1

Keď mi Rado niekedy v lete oznámil, že v zime pôjdeme spolu do Nepálu, nebrala som to veľmi vážne. Chlapi toho narozprávajú... Ani sme sa poriadne nepoznali, čokoľvek sa môže do zimy zmeniť. A ani s peniazmi na takú ďalekú cestu to nie je jednoduché, veď platím každý mesiac poriadnu pálku za hypotéku na byt. 

Niekedy v auguste som dostala za úlohu vybaviť si dlhšiu dovolenku od šéfky.

V septembri pozisťovať od rôznych nepálskych agentúr, ako je v zime v horách a či sa dá trekovať až do základného tábora pod Everest. Zároveň som o mesiac napísala podobnú otázku jedinej Slovenke, o ktorej viem, že je tam ako doma, Dorote Nvotovej. Iné odpovede, ako prišli, som ani nečakala: od Doroty - v zime je tam fakt kosa, minulé Vianoce bolo v Tengboche mínus 20, a to je len 3 800 m n. m. Nie je to nemožné, ale ani veľmi príjemné. Od agentúr z Káthmandú: trekovať sa dá aj v zime, žiadny problém, chcete nosiča, sprievodcu, vybavíme.

V novembri prišlo konečné rozhodnutie - ide sa, objednaj letenky. 

Čína, Tibet, Hongkong (jeseň 2007)

...pripravujem...