Na skok do Kene/3

..NOČNÝ VÝSTUP A POTOM DVOJKILOMETROVÝ ZOSTUP..
Deň štvrtý - pondelok 19. september 2011
Noc pred výstupom mohla byť aj lepšia. Išla som spať dosť unavená, napriek tomu, že bolo ešte len po siedmej. Pekne som sa usalašila v spacáku, našla som si pohodlnú polohu, prichystala som si vedľa seba flísku, keby mi bola v noci zima a mohlo sa spať. Mohlo, ale nespalo sa. Doteraz neviem prečo, či to bolo z výšky alebo od únavy z predošlých dvoch dní, ale odrazu ma chytila nejaká triaška. Triasla som sa ako v zimnici, hlavne od pása dolu, ale zima mi pri tom vôbec nebola. Snažila som sa nájsť si nejakú polohu, v ktorej by to prestalo, ale nič nepomáhalo. Dokonca ani to, keď som si začala predstavovať, že ležím na tom horúcom betóne na kupku Delfín.

Na skok do Kene/2

..SKOROSLONY, BRATRANEC IT A ĎALŠÍCH 1 000 METROV..

Deň tretí - nedeľa 18. september 2011

Napriek tomu, že poniektorí chalani (môj nie :-)) v noci fajne pílili drevo, spala som veľmi tvrdo a cítim sa oddýchnutá. V chatke je asi 10 °C, čo je celkom slušné, nemrzneme. Vstávame o šiestej, vonku už svieti slnko. Moje topánky sú stále mokré, putujú teda do ruksaku a dávam si náhradné, pevnejšie a nepremokavejšie. Aj nohavice nechávam v ruksaku a na spodné gate, v ktorých som spala, si naťahujem nepremokavé nohavice, znovu to vyzerá na dážď.

Na skok do Kene/1

Afrika bola môj sen odmalička a vždy po dočítaní nejakej knihy o Afrike som si predstavovala si, aké to bude, keď tam pôjdem. Po poslednej stránke knihy o cestách Zikmunda a Hanzelku som snívala o objavovaní miest, na ktorých ešte nikto nebol. Počas čítania kníh o odvážnych ženách, ktoré sa vybrali skúmať gorily alebo riadiť kávové plantáže, som sa videla v džípe niekde uprostred savany, neďaleko sa pasú zebry a žirafy a ja som nahodená v slušivom safari oblečku s klobúčikom na hlave. Prvýkrát som sa na brehoch Afriky konečne ocitla v roku 2003, ale to bolo len také obliznutie šľahačky na torte jedným prstom – dovolenka v Tunisku. Teraz som konečne ochutnala aj plnku. Keňu. Síce to bolo strašne krátke, ale o to intenzívnejšie.

Trek v Himalájach - v novinách

Článok, ktorý som zo svojich čerstvých zážitkov a poznámok vyrobila po návrate. Uverejnený bol v týždenníku Nový Čas Nedeľa - 13. 2. 2011.

Himalájsky denník/8


..NEDEĽA  9. 1. 2011 / Deň 18 - Akože narodeninový.. 

Lukla (2 840) - Káthmandú (1 400)

V Lukle na letisku obsmŕdame už od pol ôsmej. Potvrdili sa ale všetky včerajšie reči, že skôr ako o desiatej neodletíme. Pemov známy nám na letisku prednostne vybavil palubné lístky a potom sme so Samkom a s Pemom išli na čaj. Rado ostal strážiť ruksaky.
Na čaj sme sa vybrali do budovy hneď vedľa letiska, s honosným názvom Coffee Shop. 

Himalájsky denník/7


..ŠTVRTOK  6. 1. 2011 / Deň 15 - Kolenový.. 

Gokyo (4 790) - Phortse Thanga (3 680)


Sedím pri piecke, naťahujem a ohrievam si nohy a chrumkám škoricovú rolku. Dnes bol dosť náročný deň; ešte náročnejší ako tie ostatné dni predtým, ktorým som dala rovnaký prívlastok :-). Už som sa chystala zapísať si, že počas dvoch týždňov každodennej chôdze som ani jeden deň nemala svalovku, ale zajtra ma asi budú nohy dobre bolieť.

Himalájsky denník/6

..UTOROK  4. 1. 2011 / Deň 13 - Kilometrový.. 

Phortse (3 810) - Machherma (4 470)


Raňajky sme si objednali na 7:30 ešte večer, keď sa domáci vychvaľoval, ako uňho trekeri nemusia čakať na jedlo, že všetko je vždy včas. Ha. 

Ráno nás čakal na stole iba čaj, piecka bola studená a na raňajky sme museli ešte 20 minút čakať. Ale stáli za to. Ja som si dala cibuľovú omeletu, dva tousty a odvážila som sa na horúcu čokoládu, napriek tomu, že v Namche dostal Rado hnusnú žbrndu. Táto bola ale úplne super, chutila ako teplý Nesquick. 
Rýchlo sme dojedli a hneď vyrazili, dnes nás čaká dlhý a ťažký deň (nepísala som toto slovné spojenie už niekoľkokrát?). Nastúpame skoro 1 000 metrov, preto je dnešný deň "kilometrový". 

Himalájsky denník/5

..NEDEĽA  2. 1. 2011 / Deň 11 - Päťtisícový.. 

Lobuche (4 910) - Pheriche (4 240)

Keďže niekde sa udáva nadmorská výška Pyramídy pod 5 000 metrov, až dnešný deň je môj oficiálny päťtisícový. V noci som skoro vôbec nespala, mala som zapchatý nos, sipelo mi v ňom, vankúš bol príliš vysoký, keď som si naň ľahla, mala som bradu na hrudníku a začala som sa dusiť. Nevedela som si vôbec nájsť pohodlnú polohu, bol tam ľadovostudený vzduch, ťažko sa mi dýchalo. Bola to najhoršia noc tu v Nepále doteraz.

Himalájsky denník/4

..PIATOK  31. 12. 2010 / Deň 9 - Silvestrovský.. 

Dingboche (4 410) - Lobuche (4 910)

Dnes nás teda parádne prefúklo. Ráno sme vyrazili z Dingboche o 8:40 a zamierili sme do Dughly. Má to tam trvať dve hodiny, takže sa nemusíme ponáhľať. Ak sa budeme dobre cítiť, potiahneme až do Lobuche. Dughla je asi o 100 metrov nižšie ako včerajší Chhukhung, takže teoreticky máme natrénované. Cesta je ľahká, stúpanie mierne, ale na rozdiel od včera, keď začalo fúkať až poobede, dnes fúka už od rána. Už mi nestačí iba kapucňa flísky, dávam si pod ňu aj kuklu.