Vlakom na strechu sveta (2007)

Stráviť dva dni vo vlaku len preto, aby sme v cieli cesty pobudli asi tak 40 hodín, sa zdalo našim kamarátom aj príbuzným trochu divné. Ale pre nás bola cieľom práve tá cesta. A tak sme si z výletu po Číne „odskočili“ do hlavného mesta Tibetu, do Lhasy. Z Lhasy sme už ale ďalej pokračovali lietadlom, predsa len, program bol trochu nabitý.

Audiencia u sultána (2008)


Dajú sa mesto a jeho obyvatelia spoznať za necelé tri dni? Asi nie. Ale dá sa objaviť jeho atmosféra, spoznať pár zaujímavých ľudí a vidieť krásne miesta. Istanbul je mesto, ktoré si to určite zaslúži.
Byzantion, Konštantinopol, Carihrad – tieto staré názvy mesta si pamätám z dejepisu. Vo svojej histórii bol Istanbul hlavným mestom kresťanskej Byzantskej aj islamskej Osmanskej ríše. Je to jediné mesto na svete, ktoré leží na dvoch kontinentoch. Obe časti oddeľuje prieliv Bospor, ale spájajú ich dva mosty; keď niektorým prejdete, môžete si povedať, že ste boli jednou nohou v Európe a druhou v Ázii. 

Milovať chlapa, ktorý miluje hory

Keď ho miluješ, nie je čo riešiť. A hlavne to ani nejde, keď za svojím milovaným funíš niekde na kopci s menším výskytom kyslíkových molekúl, ako je bežné. Vtedy je lepšie neriešiť a šliapať.
Na moju poznámku o tom, že chlap, do ktorého som čerstvo rachnutá, má radšej hory ako more, mi kamarátka z babinca odcitovala SMSku, ktorá jej nedávno prišla od jej kamarátky s podobným osudom: "Ja, čo som za vrchol turistiky považovala vyjsť pešo po schodoch do kaviarne v Auparku, keď nešiel výťah, sa práve trepem na nejakú Ostrvu. To je asi láska." Neprešiel ani mesiac a už som sa na tú Ostrvu trepala aj ja. Našťastie som k horám mala o niečo vrúcnejší vzťah ako spomenutá kamarátka, ale aj tak mi vzťah s "hôrnym chlapcom" priniesol do života niekoľko noviniek.

Princezná na treku

Keď spojíte svoj život s chlapom, ktorý miluje hory a v chvíli nepozornosti mu odhalíte, že aj vy ste tak trochu dobrodružný typ, nepotrvá dlho a rozhodne sa ukázať vám, čo na tých horách tak miluje. Úplne zblízka. To znamená na vlastnej koži. To, že pre vás je vrcholom dobrodružstva stráviť tri noci v stane, variť si večere na benzínovom variči a osprchovať sa až v posledný večer, keď v kempe konečne pustia teplú vodu a preňho je to víkend s nádychom luxuxu, by ste si mali vyjasniť skôr, ako sa ocitnete na ceste niekam, kde to luxusné nebude pripadať ani jemu. Napríklad v lietadle, ktoré smeruje do vysokých hôr. No keď raz má rád hory, nebude trochárčiť. Vezme vás rovno do tých najvyšších.

Víkend v Ríme - sobota

Prílet bol podľa itinerára plánovaný o 13:55, pristáli sme však o 13:25. Až teraz som pochopila, prečo má Ryanair 92% úspešnosť v pristávaniach načas... pri udávaní času príletu si prihodia poriadnu časovú rezervu. Let do Ríma v skutočnosti trvá hodinu a dvadsať minút, ale podľa údajov na letenke až hodinu a 45 minút. Bolo to príjemné prekvapenie, keďže hneď po ubytovaní sme mali naplánované Vatikánske múzeá, ktoré zatvárajú o 18:00, ale pokladňa sa zatvára už o 16:00.


Víkend v Ríme - užitočné informácie

Momentálne je Ryanair asi najlepšou možnosťou, ako sa rýchlo a lacno dopraviť do Ríma. Týka sa to hlavne Bratislavčanov a ľudí z okolia, ostatní možno nájdu výhodnejšie lety v Maďarsku alebo Poľsku. Ryanair lieta Rím v sobotu a v utorok. Krátky výlet sa teda dá naplánovať s odletom v utorok a návratom v sobotu alebo s odletom v sobotu a návratom v utorok, čo sme zvolili aj my, lebo sme takto minuli iba 1,5 dňa dovolenky, no zároveň sme mali menej času na Rím. Stihli sme však takmer všetko, čo sme si naplánovali.

Na skok do Kene/3

..NOČNÝ VÝSTUP A POTOM DVOJKILOMETROVÝ ZOSTUP..
Deň štvrtý - pondelok 19. september 2011
Noc pred výstupom mohla byť aj lepšia. Išla som spať dosť unavená, napriek tomu, že bolo ešte len po siedmej. Pekne som sa usalašila v spacáku, našla som si pohodlnú polohu, prichystala som si vedľa seba flísku, keby mi bola v noci zima a mohlo sa spať. Mohlo, ale nespalo sa. Doteraz neviem prečo, či to bolo z výšky alebo od únavy z predošlých dvoch dní, ale odrazu ma chytila nejaká triaška. Triasla som sa ako v zimnici, hlavne od pása dolu, ale zima mi pri tom vôbec nebola. Snažila som sa nájsť si nejakú polohu, v ktorej by to prestalo, ale nič nepomáhalo. Dokonca ani to, keď som si začala predstavovať, že ležím na tom horúcom betóne na kupku Delfín.

Na skok do Kene/2

..SKOROSLONY, BRATRANEC IT A ĎALŠÍCH 1 000 METROV..

Deň tretí - nedeľa 18. september 2011

Napriek tomu, že poniektorí chalani (môj nie :-)) v noci fajne pílili drevo, spala som veľmi tvrdo a cítim sa oddýchnutá. V chatke je asi 10 °C, čo je celkom slušné, nemrzneme. Vstávame o šiestej, vonku už svieti slnko. Moje topánky sú stále mokré, putujú teda do ruksaku a dávam si náhradné, pevnejšie a nepremokavejšie. Aj nohavice nechávam v ruksaku a na spodné gate, v ktorých som spala, si naťahujem nepremokavé nohavice, znovu to vyzerá na dážď.

Na skok do Kene/1

Afrika bola môj sen odmalička a vždy po dočítaní nejakej knihy o Afrike som si predstavovala si, aké to bude, keď tam pôjdem. Po poslednej stránke knihy o cestách Zikmunda a Hanzelku som snívala o objavovaní miest, na ktorých ešte nikto nebol. Počas čítania kníh o odvážnych ženách, ktoré sa vybrali skúmať gorily alebo riadiť kávové plantáže, som sa videla v džípe niekde uprostred savany, neďaleko sa pasú zebry a žirafy a ja som nahodená v slušivom safari oblečku s klobúčikom na hlave. Prvýkrát som sa na brehoch Afriky konečne ocitla v roku 2003, ale to bolo len také obliznutie šľahačky na torte jedným prstom – dovolenka v Tunisku. Teraz som konečne ochutnala aj plnku. Keňu. Síce to bolo strašne krátke, ale o to intenzívnejšie.

Trek v Himalájach - v novinách

Článok, ktorý som zo svojich čerstvých zážitkov a poznámok vyrobila po návrate. Uverejnený bol v týždenníku Nový Čas Nedeľa - 13. 2. 2011.