Vianoce na Islande 1: Ľudožravá mačka a 13 vtipálkov

Bola som prekvapená, keď som v detstve zistila, že Dedo Mráz nenadeľuje pod stromček na celom svete. Netušila som, že tá vianočná rozprávka nie je všade rovnaká. V nejakom časopise bol článok o vianočných zvykoch v iných krajinách a mňa fascinovalo, že niekde nosí darčeky Santa Claus, inde Traja králi, čarodejnica, škriatkovia, či vianočná koza. Ale aj súčasné dieťa na Slovensku v tom môžu mať slušný hokej, keď doma sa hovorí o Ježiškovi, v reklame je Santa, topánky si čistí kvôli Mikulášovi a rodičia nostalgicky spomínajú na Vianoce s Dedom Mrázom. A do tej milej vianočnej perepúte nám na Islande pribudla mnohopočetná rodina obrov s ľudožravou mačkou.

Vianočný čas je na Islande čarovný. Vôbec mi neprekáža, že december je najtmavší mesiac v roku, keď sa rozvidnieva v čase, keď ja už začínam vymýšľať, čo navariť na obed, potom sa slnko zľahka prevalí po horizonte z jedného boku na druhý a poobede sa znova zošerí. Tu sa proti tme bojuje svetlom. A keďže sme blízko Ameriky, je to vo veľkom štýle a začína sa už začiatkom novembra. Každý dom je ovešaný svetielkami, ktoré svietia nonstop, činžiaky mávajú výzdobu často jednotnú - napríklad červená svetelná šnúra na každom balkóne a svietiaca hviezda v každom okne v stĺpci naľavo. V oknách blikajú svietniky, na dverách sú svietiace vence. Na každej ulici je aspoň jeden osvetlený strom, v záhradách svietia snehuliaci, soby, vtáky, po stenách lezú santovia a aby toho nebolo málo, na niektorých domoch sa v noci premieta padajúci sneh alebo iné zimno-vianočné výjavy. Je veľká pravdepodobnosť, že okolo Vianoc nasneží a primrzne, sneh sa v tých svetlách nádherne trbliece, pod nohami to vŕzga. Do toho sa ešte v noci objaví polárna žiara a vtedy je príjemné veriť rozprávkam.

Toto je ešte také triezvejšie zdobenie :-)
 

Vianoce sa po islandsky povedia Jól (číta sa joul), čo sa viac podobá anglickému slovu Yule (archaický názov Vianoc) ako Christmas. Vianoce sa tu oslavovali dávno pred vyhlásením kresťanstva za národné náboženstvo, v najkratší deň roka 21. decembra a oslavovalo sa, že dni sa začínajú predlžovať, boli to "sviatky svetla".

Vianočné obdobie sa začína 11. decembra, keď v noci zíde z hôr prvý z vianočných chlapíkov a po jednom prichádzajú ďalší do 24. decembra. Potom zas po jednom odchádzajú až do 6. januára, keď posledný z nich odíde z mesta a je po Vianociach. Večer 11. decembra si islandské dieťa vyloží vyčistenú topánku do okna a podľa toho, ako napĺňalo rodičovské predstavy o správaní, nájde si v nej ráno malý darček, sladkosť alebo zemiak. A toto sa opakuje až do Štedrého dňa. Každú noc príde jeden z vianočných chlapíkov. Každý má svoje meno, ktoré ho charakterizuje a každý je svojím spôsobom zlomyseľný a môže niečo vyparatiť. Napríklad kradne a olizuje lyžice (Þvörusleikir), búcha dverami a budí ľudí (Hurðaskellir), kradne sviečky (Kertasníkir), či nakúka do okien (Glukkagægir). Aspoň jeden z chlapíkov by mal priniesť aj ponožky, pretože kto do Štedrého dňa nedostane nejaký nový kúsok oblečenia, bude zožratý vianočnou mačkou (Jólaköttur).

Trinásti vianoční chlapci a ich rodičia s mačkou.

Títo vtipní islandskí "santovia" sú synovia obrej ježibaby menom Grýla a jej muža, obrieho strigôňa Leppaludiho. Žijú v jaskyni v horách, Grýla loví neposlušné deti a varí si ich vo veľkom hrnci a Leppaludi je lenivý a z jaskyne sa nepohne. Do toho ešte tá brutálna mačka, ktorá číha na ľudí, čo na Štedrý večer nemajú na sebe nejaké nové oblečenie a nádherná vianočná legenda je na svete. Niet sa ale čo diviť, počas dlhých večerov, keď vonku zúrila víchrica, bolo príjemné sedieť pri ohni a vymýšľať horory.

 

Vianočná mačička číha v centre Reykjavíku a Grýla varí detskú polievku na letisku.

Jednou z novodobejších tradícií je párty vo vianočných svetroch, spojená so súťažou o ten najhnusnejší výtvor. To som sa dozvedela len nedávno a konečne mi dáva zmysel, prečo sú pred Vianocami obchody plné gýčových pulóvrov.

Je trochu zvláštne, že napriek zaujímavej tradícii s originálnymi a celkom fotogenickými postavičkami, je v uliciach viac santov ako vianočných mačiek a trollov. Asi preto, že v Číne sa neoplatí zadať do výroby zákazku pre taký malý trh ☺ Vianocami to tu naozaj žije, všade samé vianočné akcie a zľavy, vianočné pečivo a koláče, vianoční chlapíci sú v reklamách, v novinách, aj na obale mlieka, ktoré je v tomto čase tiež vianočné (mlieko sa povie "mjólk", takže Vianoce "jól" sú priamo v názve). 

Na severe, neďaleko Akureyri, je vianočný domček, kde celoročne vonia škorica a vanilka, sú tam ozdobené stromčeky a predávajú sa vianočné sladkosti, v lete si tam Santa suší kabát a v zime sa odpočítavajú dni do Vianoc. 

Vianočná dedinka v lete a v zime.

 V Reykjavíku sú zasa dva vianočné obchody, kde aj v lete nakúpite vianočné ozdoby alebo môžete poslať list Santovi. 

Interiér vianočnej dedinky a vpravo obchod v Reykjavíku.

 

V škole deti majú pred Vianocami rôzne akcie, jeden deň majú prísť v niečom červenom, iný deň v santovskej čiapke, idú do divadla a majú aj "malé Vianoce", zábavný posledný deň pred prázdninami, s vianočným jedlom, rozprávkami, koláčikmi a malými darčekmi. Minulý rok sa takto vracal zo školy náš domáci vianočný škriatok :-). 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára