Máme školáka - čítanie

O tom,
... ako na Islande vyzerá čítanie prváčikov
... ako sa tu deti motivujú k čítaniu
... ako Ole číta doma
... prečo je tu kniha tradičný vianočný darček
... v čom sú Islanďania svetoví rekordéri

Čítanie je asi najdôležitejší predmet v živote prváčika a všade sa kladie veľký dôraz na to, aby sa deti v prvom ročníku naučili hlavne dobre čítať. Pre mňa to znamená:

1. čítať plynulo

2. čítať s porozumením

3. čítať so záujmom

Pre kvalitné čítanie detí robí veľa samotná škola, no dôležité je venovať mu pozornosť aj doma.

--Prvé týždne

Začali klasicky - jedno písmenko za druhým, učili sa, ako vyzerá, ako sa vyslovuje, hľadali ho v textoch a potom sa ho učili písať. Po pár prvých prebratých písmenkách sa učili rozpoznávať počet slabík (vytlieskavaním) a určovať, či je písmeno na začiatku, na konci slova, či uprostred. Používajú veľa rôznych pracovných zošitov a listov, ostávajú však v škole, deti ich tam vypracúvajú vlastným tempom. My ich uvidíme, až keď Ole celý zošit vyplní, vtedy mu učiteľka napíše dátum ukončenia a Ole ho prinesie domov a celý hrdý nám ukazuje, čo všetko už zvládol. Zošity sú podobné slovenských šlabikárom, plné rôznych úloh s písmenkami, sú veľmi zábavné, takže Ole ani nevnímal, že sa niečo učí, po prvých týždňoch nám povedal, že je v škole fajn, stále sa hrajú 🙂.

Každému písmenku venovali dostatok času, jednou z aktivít bolo hľadanie v texte, k tomu si vyfarbili obrázok alebo nakreslili vlastný a po prebratí všetkých písmen im jednotlivé listy zviazali ako knihu. Vpravo je holub (dúfa) :-)

Veľmi sa mi páči, že ku každému písmenku, ktoré sa učia, majú zobrazenú aj jeho znakovú podobu.

Jednoduchšie aj náročnejšie úlohy v pracovných zošitoch.

--Domáce čítanie (babka na skútri, tatino vo vedre a iné)

Hneď od začiatku školy deti čítajú "knihy", ktoré si nosia domov. Sú to tenučké brožúrky s jednoduchým príbehom, ktorých náročnosť sa postupne zvyšuje. Na začiatku to boli knižky so slovami, ktoré boli vyskladané iba z pár písmen, ktoré sa práve vtedy deti učili. Ťažšie slová boli nahradené obrázkami, my sme poprosili učiteľku, aby nám ich napísala, nech ich čítame v správnom tvare. Každé dieťa postupuje iným tempom, preto nečítajú všetky deti v rovnakom čase rovnakú knižku. Niekto jednu knihu zvládne za tri dni, niekto za týždeň, niekto za deň. Po prečítaní knižky si ju učiteľka vezme a požičia ďalšiu - podľa pokroku, ktorý vidí u žiačika. V škole deti okrem riešenia úloh v pracovnom zošite každý deň prečítajú jednu stránku učiteľke alebo asistentovi učiteľa - individuálne. Čo som pochopila z Oleho rozprávania, nemajú čítanie nahlas pred celou triedou, vždy si učiteľ sadne k Olemu a on mu číta polohlasno.
 

Ukážky z kníh, ktoré Ole čítal.

 Niektoré knižky sú naozaj zaujímavé, vtipné a bavia nás. Ole už čítal o záhadnej hovoriacej skale, o duchovi v podkroví, o myšiach aj všiach (to keď sa učili rýmovať - mús-lús), panáčikovi TX-10, ktorý vyšiel von z počítača (to bol trochu horor, lebo to skončilo tak, že TX-10 poslal do počítača namiesto seba dievčatko), babke Júlii jazdiacej na skútri, deťoch, ktoré odhalili bankových lupičov, ockovi, ktorý išiel doniesť vedro na grcanie svojmu chorému synčekovi, cestou sa potkol o autíčko, tresol si hlavu o knižnicu, padol hlavou do vedra, omdlel, synáčik mu pichol ihlu do zadku (ako injekciu, ktorú pichali jemu), potom bolo zle tatinovi až nakoniec zaspal v synovej posteli.

Čítanie bolo na pár týždňov jedinou Oleho domácou úlohou (potom pribudlo písanie). S prvou knižkou dostali zošitok "Lestrarkort" - čitateľskú kartu, resp. akýsi čitateľský denník, kde rodičia zapisujú domáce čítanie. Deti by doma mali čítať 15 minút denne, aspoň 5 dní v týždni. Zošit je rozdelený na týždne a dni a ku každému dňu sa zapíše názov knihy, strany, ktoré Ole prečítal a kto jeho čítanie počúval (má nám čítať nahlas), prípadne aj nové slovo, ktoré sa naučil.

Za domáce čítanie dostávajú deti pečiatky a nálepky.

Spoločné čítanie veľmi pomáha aj mne pri učení sa islandčiny, pretože na jednoduchých vetách postupne objavujem princípy skloňovania a tvorby viet. Niektoré knižky sú na webe v audio forme, to nám zasa pomáha pri správnej výslovnosti, pre zaujímavosť si môžete pustiť knihu Kata a húsenice. Na druhej strane prekladanie trochu brzdí, keďže Ole už vedel čítať pred nástupom do školy a celú knižočku by v pohode prečítal za pár minút. Trvala som však na tom, aby aj rozumel, čo číta, preto sme si všetko prekladali, čo so zvyšujúcou sa náročnosťou kníh bolo pre Oleho veľmi otravné. Stále s tým bojujeme, prekladať ho nebaví, hlavne keď obsahu rozumie, len to nevie vyskladať, pretože mu vypadne nejaké slovenské slovo. Vtedy mu pomôžem, je pre mňa dôležité, aby slovenčinu nezabúdal. 

S tým prekladaním je to ako na hojdačke. Niekedy vyskakujem od radosti, keď porozumiem už celú knižku a tie 3-4 slová, čo neviem, si domyslím podľa obrázkov. A potom Ole donesie knižku, kde mám 3-4 nové slová na každej strane a bez hľadania v slovníku nerozumiem skoro žiadnej vete. Niektoré takéto knižky si fotím a vypisujem si slovíčka, ktoré potom rôznymi spôsobmi vtĺkam do hlavy sebe aj Olemu.

Domáce čítanie islandských knižiek nerobíme každý deň, niekedy vynecháme piatok alebo sobotu. Vtedy do denníka buď nenapíšem nič, ak naozaj nečítal, lebo sme napríklad boli celý deň na výlete, alebo zapíšem počet minút slovenského čítania. Ole číta každý deň, ak nie islandské texty, tak slovenské komixy, prvácku čítanku a rôzne knižky s okienkami. A pracujeme aj s veľmi dobre urobenou knihou - Hravé čítanie s porozumením.

Toto nosí Ole do a zo školy - tenučká knižka, čitateľský denník a ešte zošit, kde si precvičuje písanie. Na začiatku roka vyfasoval obal na zips a v ňom si to všetko dáva do tašky. Dokopy to má ani nie štvrť kila☺.

--Popkornové čítanie a knižná mapa

Myslím, že veľmi dobrou motiváciu, aspoň pre Oleho, je zapisovanie prečítaných kníh do spomínaného čitateľského denníka. Takto vidí svoj pokrok a má záujem, aby bolo zaplnených čo najviac riadkov. O týžden skončí prvý ročník a má prečítaných 62 knižiek a ešte dve určite zvládne. Zároveň počas roka je v škole niekoľko motivačných akcií na podporu čítania. Minulý rok to bolo "popkornové čítanie", keď sa dva týždne zapisoval počet minút domáceho čítania a za každých 5 minút sa za každé dieťa vhodilo do boxu jedno zrnko pukancovej kukurice. Na konci im ju v škole upražili, učiteľky urobili pukancovú párty a deti mohli zjesť odmenu za to, čo ako trieda spolu prečítali. V decembri zasa dostali papierové ozdoby a za každých 10 minút čítania si mohli jednu vyfarbiť a prilepiť na vianočný stromček namaľovaný na stene. A teraz na jar si Ole zapisoval čítanie na papierového vtáčika a keď dosiahol 60 minút za 3 dni, mohol si ho nalepiť na okno v triede. Súťažili, ktorá trieda bude mať najviac ozdobené okná a Ole skončil na treťom mieste v počte minút☺. Na leto majú pripravenú "čitateľskú mapu", kde nájdu tipy na knihy rôznych žánrov (humor, poézia, fantasy, komiksy) a podľa toho, koľko kníh prečítajú, môžu "cestovať" po mape. Každý žáner má svoju farbu a konečne už rozumiem, prečo majú Oleho knižky zo školy na obálke nalepené farebné koliesko, doteraz to bola pre nás záhada. Mapu môžu dostať v škole alebo si ju vyzdvihnúť v knižnici. Inak, knižnica - to je veľmi obľúbený podnik na Islande, na informačných smerovníkoch v meste nesmie chýbať šípka na kúpalisko, ku kostolu a ku knižnici. V knižniciach organizujú rôzne podujatia, výstavy, kurzy, skupinové čítania, proste to tu žije☺.

Podpora letného čítania - čitateľská mapa. Je k dispozícii v islandčine, angličtine a, samozrejme, v poľštine. Má deti inšpirovať k tomu, aby vyskúšali rôzne žánre.

--Hodnotenie

Viac o tom, ako žiakov hodnotia, bude v samostatnom článku po skončení školského roka. Jednotlivé predmety sa hodnotia slovne, podľa vopred daných kritérií. Pri čítaní je navyše aj merateľná skúška, sleduje sa počet prečítaných slov za minútu. V januári a v máji dá učiteľka školákovi text, vyzve ho čítať a stopuje čas dve minúty. Potom spočíta všetky slová, ktoré prečítal (rátajú sa aj jednopísmenkové) a vydelí dvomi. Výsledok sa porovná s tabuľkou, kde sa dieťa zaradí do priemernej, silnej alebo slabej skupiny. Ole dal v januári 71 slov, čo bol siedmy najlepší výsledok zo 42 prvákov, veľmi nás to potešilo☺.

Podľa mňa je ale meranie rýchlosti čítania diskutabilné, chápem, že chcú nejako vyhodnotiť a porovnať, ako deti napredujú, ale to, či dieťa aj rozumie tomu, čo číta, sa takto nezistí.

Tabuľka ukazuje, koľko slov by malo dieťa dokázať prečítať za minútu na konci 1. až 10. ročníka. V ľavom stĺpci je nutné minimum, pre prvý ročník je to 20 slov, tí najlepší čitatelia zvládnu viac ako 75 slov.

--Vianočná knižná povodeň

S knihami je spojený aj známy islandský vianočný zvyk - darovať knihu a čítať si počas vianočných sviatkov. A prečo práve vtedy? Jednak je to dlhoročná čitateľská tradícia (veď čo iné sa mohlo robiť počas tých temných večerov, keď neboli mobily ani telky) a vraj to súvisí aj s tým, že počas 2. svetovej vojny boli prísne obmedzenia na dovoz tovaru, výber darčekov bol preto chudobný. Ale papiera sa to veľmi netýkalo, knihy sa preto stali obľúbeným vianočným darčekom. Každoročne sa práve v previanočnom období uvádzajú na trh nové knižné tituly a do všetkých domácností je doručený katalóg kníh. A celé toto sa volá Jólabókaflóðið - vianočná záplava kníh.

V roku 2019 bolo v katalógu predstavených 842 nových kníh, nárast oproti minulým rokom čiastočne spôsobil aj nový zákon, podľa ktorého štát prepláca vydavateľom 25 % nákladov na vydanie kníh v islandčine. Ak by vás zaujímala islandská literatúra, na webe nájdete výber najlepších kníh preložených do angličtiny z roku 2018. A vedeli ste, že Island je krajinou s najväčším počtom spisovateľov a rovnako najväčším počtom prečítaných kníh na obyvateľa? Ja doteraz nie :-)

Dĺžka tohto článku svedčí o tom, že u nás je čítanie dosť obľúbená činnosť. A preto niet divu, že z Oleho nám rastie plnohodnotný člen knihomoľskej rodiny - už si chce čítať pri jedle, do komiksu čumí pri prezliekaní a načapali sme ho aj čítať si pod perinou, keď mal spať. Nevymenili nám ho v pôrodnici, je naozaj náš 😍.