Dni s divnými názvami (divné sú hlavne kvôli môjmu doslovnému prekladu) sú pondelok, utorok a streda pred pôstnym obdobím, po ktorom nasleduje Veľká noc. Viažu sa tu k tomu celkom zaujímavé a aj zábavné zvyky a som rada, že som im už rozumela. Pred rokom mi prišlo čudné, čo Islanďania v týchto dňoch robili. V skratke ide o rituálne prejedanie sa tri dni za sebou😀.
--Buchtičkový deň - Bolludagur - pondelok
Bolla sa môže preložiť ako žemlička, buchta alebo guľa. V tento deň všetci jedia rôzne varianty koláčov z lístkového alebo odpaľovaného cesta, ktoré je naplnené všelijakými krémami, džemom, šľahačkou, ovocím a poliate čokoládovou alebo karamelovou polevou. Trochu ako naše veterníky. Deti si vyrábajú špeciálne maľované paličky, ktorými môžu ráno ohrozovať chudákov rodičov a kričať pri tom Bolla! Bolla! Za každý výkrik Bolla! majú dostať jednu takú sladkú guľu. Z obáv pred obezitou platí nepísané pravidlo, že deti môžu dostať iba niekoľko koláčikov. Rodičia môžu maškrtiť bez obmedzenia :-)
Už asi týždeň pred týmto dňom sú v novinách reklamy pekární, v ktorých sa dajú objednať rôzne druhy "veterníkov". V obchodoch sú na jednom mieste združené prísady pre domácu výrobu, šľahačky sa dajú kúpiť v litrovom balení a pre lenivejších sa predávajú krabičky, ktoré obsahujú suchý základ a nejakú polevu, náplň si už doplní každý podľa seba. Keďže na Islande sú koláče a sladkosti na naše pomery strašne presladené, rozhodla som sa, že Olemu do školy upečiem domáce. Tento deň totiž mali dovolené si na desiatu priniesť koláčik-bollu. A podarili sa mi eňoňuňo veterníky, úplne ako z cukrárne, s originál pudingovým krémom, karamelovou šľahačkou a karamelovou polevou*. Olemu som do jeho dvoch miniveterníkov primiešala do krému aj čokoládu a spokojný odkráčal do školy.
--Praskajúci deň - Sprengidagur - utorok
Sprengja znamená prasknúť alebo vybuchnúť, explodovať. Na Slovensku je to posledný deň fašiangov. Na Islande sa v tento deň je slané mäso so žltým hrachom (“saltkjöt og baunir"), niekedy je z toho polievka a keďže je to posledný deň pred dlhým pôstom, ľudia neváhajú a napchajú sa do prasknutia. Odtiaľ ten názov. Aj keď, ako tak pozerám na ten hrach, aj preklad s výbušným významom by sedel 😃.
--Popolový deň - Öskudagur - streda
U nás známa Popolcová streda a začiatok pôstu, na Islande je to akási domáca obdoba Halloweenu. Deti si oblečú rôzne veselé kostýmy a masky a chodia po obchodoch a firmách (niekedy zvonia aj pri domoch) a dostávajú sladkosti. Nestačí však iba natiahnuť ruku a čakať, maškrtu si musia zaslúžiť zaspievaním pesničky. Deti idú v kostýmoch už do školy, v Oleho škole sa veľmi neučili, pozerali rozprávku a zabávali sa. Učitelia boli tiež v maskách. Po škole môžu deti ísť "po žobraní" :-)
Menšie chodia v sprievode rodičov, skúsili sme to tento rok s Olem, ale začali sme až okolo piatej, keďže predtým mal futbal, na ktorý chodí rovno zo školy. Na väčšine obchodov a prevádzok v našej štvrti už bol nápis: "Sladkosti sú rozdané". Alebo niekde mali oznamy v zmysle "Neotravujte, decká", len v slušnejšom štýle: "Tu žiadne sladkosti nie sú!". Ole uspel aspoň v blízkej reštaurácii, kde si za zaspievanie známej náučnej odrhovačky Janúar, febrúar, mars, apríl, maí atď. vyslúžil vrecko pukancov a šťastný odkráčal domov. Som rada, že nevidel tie decká s plnými igelitkami sladkostí, ktoré som stretávala, keď som poňho išla na futbal. Miestna zmrzlináreň dokonca rozdávala malé zmrzliny a mňa až striasalo, keď som videla krpcov chodiť po vonku a lízať zmrzlinu, bolo -1 °C.
<<<<<
* veterníky som robila podľa tohto receptu, len cukru do krému som dala o niečo menej a bolo to fajn (chýba tam dôležitá informácia, že rúra by mala byť pustená bez ventilátora, aby sa cesto pekne nafúklo)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára