Princezná na treku

Keď spojíte svoj život s chlapom, ktorý miluje hory a v chvíli nepozornosti mu odhalíte, že aj vy ste tak trochu dobrodružný typ, nepotrvá dlho a rozhodne sa ukázať vám, čo na tých horách tak miluje. Úplne zblízka. To znamená na vlastnej koži. To, že pre vás je vrcholom dobrodružstva stráviť tri noci v stane, variť si večere na benzínovom variči a osprchovať sa až v posledný večer, keď v kempe konečne pustia teplú vodu a preňho je to víkend s nádychom luxuxu, by ste si mali vyjasniť skôr, ako sa ocitnete na ceste niekam, kde to luxusné nebude pripadať ani jemu. Napríklad v lietadle, ktoré smeruje do vysokých hôr. No keď raz má rád hory, nebude trochárčiť. Vezme vás rovno do tých najvyšších.

Pred mojou prvou cestou do Himalájí som iba veľmi matne tušila, o čo pôjde. Zmierila som sa s tým, že si budem vláčiť ruksak s celým svojím dovolenkovým vybavením tri týždne na chrbte. Ostatné ma veľmi netrápilo, veď spať budeme v "útulných hotelíkoch" a jesť v "príjemných jedálničkách", ako romanticky popisoval bedeker. A aj na obrázkoch vyzerali miestne ubytovne veľmi milo s tými svojimi modrými okienkami a zelenými či červenými strechami. Dôležité je, aby som si nezabudla dezinfekčné obrúsky a krém na opaľovanie, povedala som si. Pred druhou výpravou som už bola ostrieľaná a zbalila som si naozaj užitočné veci, ktoré pomôžu prekonať drsnejšie podmienky a z takejto dovolenky potom môžete mať dobrý pocit, aj keď ste princezná. Lebo tá má trochu iné potreby ako jej rytier, ktorému pre prežitie stačí teplý spacák, čelovka a nožík. Tomu môjmu knihomoľovi ešte kniha.

Nasleduje teda zoznam užitočných vecí, ktoré sa vám vo vysokých a chladných horách môžu zísť:

Najprv povinná klasika

Vrchná vrstva: teda nepremokavá vetrovka a nepremokavé nohavice, do extrémnejších podmienok aj návleky na topánky.

Teplá vrstva: flísová bunda, ideálne dve, ak idete v zime - tenšia do nižších polôh a na spanie (zíde sa aj kapucňa, v tých "hotelíkoch" fúka a je jedno, či majú okná fóliové alebo v nóbl zariadeniach sklenené), hrubšia na chladné dni a večery v "útulnej jedálničke". Na nohy teplé gate - flísové nohavice alebo hrubšie pančuchy (nie silonky, princezná moja), na spanie alebo na veľmi chladné dni. Pod flísku polartecová mikina alebo niečo v podobnom štýle. Po odbornej kritike môjho milého dopĺňam, že jednu flísku nahradí páperová bunda, ktorá v ruksaku zaberie tak tretinu toho, čo hrubá flíska a je v nej úžasne teplúčko. My sme si také kúpili v Káthmandú, treba dobre vyberať a skúmať kvalitu a dá sa kúpiť fakt dobrá páperovka. A plnená je naozaj husacím páperím - počas teplejších dní, keď sa mi do bundy oprelo slnko, voňala ako pečená hus.

Spodná vrstva: kvalitné plastové alebo merinové tričká - jedno s krátkym, jedno s dlhým rukávom, plus ja som si prepašovala ešte jedno na spanie, aj keď prezliekať sa v izbe, kde je nula stupňov ma bavilo presne nula nocí. Nechala som si ho ako luxusný, čistý a relatívne voňavý kúsok na pobyt v "meste" (Káthmandú) a cestu domov. Na nohy spodné gate z podobného materiálu, na veternejšie dni ako spodnú vrstvu pod nohavice. Tie sú klasické trekové, pohodlné v kolenách aj na zadku. Stačia jedny. Ja som si však na druhýkrát pribalila aj druhé, lebo sme išli na mesiac, že nech idem domov v čistom a aj sa mi zišli, keď som si tie prvé natrhla na stehne po nepeknom páde na kus ľadu, ostrý ako nôž.

Čiapka: poriadna, žiadne vystajlované pletené šiltovky, ale niečo, cez čo vám nebude fučať do uší. Je úplne jedno, ako budete vyzerať, lebo buď pôjdete mimo sezóny a okrem vášho milého a zopár domorodcov vás nikto neuvidí, alebo pôjdete v hlavnej sezóne a tie davy ľudí, ktoré budete míňať, budú mať na hlavách podobné šik kúsky ako vy. Keď stihnete, kúpte si na trhu aj klasickú nepálsku (tibetskú, peruánsku, to je jedno, všetky sú rovnaké) pletenú čapicu s vrkočmi. Pred silným vetrom vám to uši síce neochráni, ale na obyčajné dni vystačí: po prvé ako ochrana pred chladom, po druhé ochrana pred slnkom a po tretie, najdôležitejšie, perfektne pod ňou zakamuflujete to, že ste si už osem dní neumyli vlasy. Táto skutočnosť mi došla, až keď som sama sedela večer v ubytovni s príšernými vlasmi a náhle mi docvaklo, prečo majú všetky princezné-turistky (ktoré zjavne osvietilo skôr) čapicu na hlave aj vnútri.

Rukavice: jedny tenké a jedny hrubé. Minimálne tie tenké nosiť aj vtedy, keď je relatívne teplo, ak nechcete mať dvojfarebné chrbty rúk - svetlejšie tam, kam siahal rukáv a tmavohnedé, pri troche šťastia aj s pľuzgiermi od spálenia, kam už rukáv nedosiahol, ale vysokohorské slnko áno.

Spodná bielizeň a ponožky: z dôvodu neprikúpenia nosiča na moju prvú cestu mi pre moje vlastné dobro nebolo dovolené vziať si žiadne "zbytočnosti a blbosti", teda viac ako tri páry ponožiek (plastové, dobre odvádzajúce vlhkosť, žiadna bavlna, ktorá keď navlhne od potu alebo snehu, je studená), z toho jedny mega teplé na spanie, troje nohavičiek plus jedny na sebe (všetko funkčné a pohodlné, trenírkového strihu, ktoré nikde netlačia) a jednu športovú podprsenku (ktorú som po prvej noci tak šikovne stratila v ruksaku, že som ju našla až pred odchodom).

K týmto základným veciam treba pridať ešte lekárničku, spacák, trekové paličky, čelovku, tablety na čistenie vody a mnohé ďalšie veci, na ktoré rytier určite nezabudne a bude ich mať na zbalenie nachystané už dva týždne pred odchodom. No a ja odporúčam v nestráženom okamihu si do ruksaku prepašovať ešte aj nasledovné "zbytočnosti", ktoré pomôžu prežiť extrémne podmienky bez skrivenia zlatého vlásku.

Nepovinné, ale pre princeznú užitočné
1. Vlhké obrúsky:

Klasické antibakteriálne na ruky sú samozrejmosťou, ale k tomu je príjemné prihodiť si aj nejaké minibalenie čistiacich obrúskov na tvár (stačí 10-15 kúskov). V dňoch bez vody je fajn si pretrieť tvár a mať ju chvíľu čistú, aj keď (a to mi je dodnes záhadou) tam sa mi za celý čas nevyhodila jediná hnusná vyrážka a doma, kde si poctivo večer tvár čistím čistiacou penou aj pleťovou vodou, mám červené pupáky každú chvíľu. Pre dobrý pocit to stačí urobiť každý druhý, tretí deň (podľa počtu vreckoviek, ktoré sa podarí zbaliť) a pozor, s obrúskom treba narábať šetrne, tvár si očistite jednou štvrtinou a zvyškom si môžete vyutierať a trochu aj vyvoňať miesta, ktoré to po dňoch fyzickej námahy a bez sprchy (a tých budeeeee) potrebujú. Stačí pár šikovných pohybov pod tričkom a pod ponožkami a hneď sa bude spať o niečo príjemnejšie.

Do tejto kategórie patria aj obrúsky na inú časť tela - vlhké toaletné papiere, ktoré sa dajú kúpiť jednotlivo balené, tiež ich stačí 15 kúskov a ten pocit čistoty aspoň každý druhý deň fakt stojí za tú chvíľku kreativity, keď stojíte nad plne zbalenými ruksakmi a milému vysvetľujete, že "v tom bočnom vrecku sú naozaj len veci, ktoré nutne potrebujem a tvoje rezervné baterky sa mi tam rozhodne nezmestia".

2. Šatka:

Hocijaká, trochu väčšia, ale tenká a skladná. Je to veľmi praktická vec a dá sa použiť napríklad ako: šatka na krk v chladnom počasí alebo keď vás začne škriabať v hrdle; ako pokrývka hlavy proti slnku; počas spánku, keď už aj voda vo fľaši na izbe zamrzne, pomôže, keď si ju opášete cez kríže; v klimatizovanej hale letiska, na ktorom musíte čakať 10 hodín na ďalší spoj sa ňou môžete počas driemkania prikryť; hodí sa aj ako pokrývka na vankúš v "hotelíku", na ktorom pred vami spalo aspoň 37 ľudí po jeho poslednom opraní (t. j. opláchnutí v ľadovo studenom potoku); a v prípade núdze aj ako záchranná pomôcka (silné krvácanie, zlomenina).

3. Zopár špáradiel alebo malá medzizubná kefka:

Užitočnosť tejto na prvý pohľad blbosti, ktorú by mi predtým nikdy nenapadlo vziať si do hôr, som si uvedomila po prvom raze, keď sa mi zrnko ryže zašprajcovalo medzi zubami a dva a pol dňa som si ho jazykom vydlabávala von. Keďže ruky do úst sme si zakázali dávať kvôli hygiene, nožom to tiež nešlo, ryže som sa zbavila až po dlhom čase. To som už mala na jazyku svalovicu a bola som nervózna z toho, že na nič iné nemyslím, len na tú ryžu v zube. V európskych horách by s tým asi problém nebol, ale v nepálskych jedálňach buď žiadne špáradlá neboli alebo boli, ale pre nás nepoužiteľné, keďže ich ponúkali (nezabalené, pochopiteľne) síce štýlovo na tanieriku, na kôpke feniklových semienok, ale na rovnakú kôpku sa ukladali aj bankovky pri platení. Obsluha peniaze zobrala a špáradlá tam ostali pre ďalších hostí. Možno aj použité.

4. Sáčkové polievky:

Aspoň zopár a hlavne rôzne druhy. Urobí to neuveriteľnú pohodu počas dňa, keď hrozí, že na civilizáciu a teplé jedlo naďabíte až neskoro popoludní. Ráno sme si do termosky vypýtali prevarenú vodu a keď sme okolo obeda vyhladli, našli sme si pekný kameň s pekným výhľadom a "navarili si". Najlepšia na tom celom rituále bola prvá otázka: "Na akú máš dnes chuť?" Neviem, ako ste na tom vy, ale mňa vždy po pár dňoch relatívne jednotvárnej stravy začnú prepadávať rôzne chute - na pečené zemiaky s maslom, na segedín, na mamkin tvarohový koláč. A niektoré z tých chutí som celkom uspokojivo zahnala polievkou. Napríklad gulášovou. (Keď to chlapovi takto pekne zdôvodníte, nebudete ich možno dávať do ruksaka tajne, ale náklad si pekne rozdelíte.)

5. Manikúrové nožničky:

Ďalšia, na prvý pohľad zbytočná, vec do hôr. Ale iba pre tých, čo ešte nemali krvavú ponožku po tom, ako im vyrastený necht na malíčku rezal pri chôdzi vedľajší palec. Vlastne na každý výlet, ktorý trvá viac ako týždeň, by som bez nožničiek nešla. Okrem toho, že sa postarajú o bezpečnosť pri chôdzi, hodia sa aj na občasné vyšpáranie špiny spoza nechtov na rukách a trekerka sa môže aspoň chvíľu cítiť ako princezná.

6. Čokoláda:

Veľmi dôležitá vec. Ani nie tak kvôli rýchlej energii, ako kvôli tomu príjemnému pocitu pohody, ktorý vám cmúľanie hroznového cukru nevykúzli.

7. Niečo na zábavu: knihu, krížovky, štvorčekový notes:

Aj keď ste preňho tá jediná, tá naj, dvadsať dní, ktoré strávite spolu a rozdelíte sa iba, keď jeden z vás pôjde na záchod, je dosť aj na najharmonickejší pár. Každý potrebuje chvíľku pre seba a nedá sa teda spoliehať, že si nudu budete vždy zaháňať vzájomne. Je naozaj príjemné usalašiť sa na stoličke pri teplej piecke v jedálni ubytovne a dve-tri hodiny čarbať maľované krížovky alebo si čítať. Počas bežného pracovného týždňa si tento luxus môže málokto dovoliť.

8. Špeciálny bonus - cikací lievik:

cikací lievik

Toto je vec, ktorú som veľmi chcela, ale nepribalila som si ju. Počas druhej cesty v Nepále sme mali štyri dni treku stráviť v doline bez ubytovní, čo znamenalo nocovanie v stane a všetky ostatné aktivity voľne v prírode. Nevedela som si dosť dobre predstaviť, ako budem vykonávať v miestach, ktoré ležia okolo 5 000 m nad morom, je tam dosť zima a dosť veterno, isté nutné potreby. V jednom športovom obchode v Brne som tieto lieviky videla a myslela som, že si ich pred cestou kúpim v Bratislave. Nekúpila. Nikde na Slovensku ich, podľa internetu, nemajú. Ide o šikovnú vec z tvrdého papiera, ktorú si vytvarujete do tvaru akejsi odkvapovej rúrky, priložíte a cikáte ako chlap. Postojačky, rýchlo a bez rizika omrznutia zadku. Po použití sa môže nechať v prírode, v pohode sa rozloží. Praktické, nápadité a ekologické.

A na záver netreba zabudnúť niečo, čo nezaberie žiadne miesto, ale je to dôležité ak chcete, aby dovolenka na treku niekde na opačnom konci sveta zanechala pekné spomienky: otvorenosť prijať domáce prostredie bez predsudkov, schopnosť tešiť sa z maličkostí a dôveru vo svojho parťáka na treku.