Víkend v Ríme - užitočné informácie

Momentálne je Ryanair asi najlepšou možnosťou, ako sa rýchlo a lacno dopraviť do Ríma. Týka sa to hlavne Bratislavčanov a ľudí z okolia, ostatní možno nájdu výhodnejšie lety v Maďarsku alebo Poľsku. Ryanair lieta Rím v sobotu a v utorok. Krátky výlet sa teda dá naplánovať s odletom v utorok a návratom v sobotu alebo s odletom v sobotu a návratom v utorok, čo sme zvolili aj my, lebo sme takto minuli iba 1,5 dňa dovolenky, no zároveň sme mali menej času na Rím. Stihli sme však takmer všetko, čo sme si naplánovali.
--Pred cestou
Keďže sme s Ryanairom leteli prvýkrát, pátrala som na internete, čo je pravdy na rečiach o prísnych pravidlách pre príručnú batožinu a kadejakých poplatkoch, ktoré môžeme čakať. Letenky Ryanairu sú lacné, pokiaľ sa na základnú cenu nezačnú nabaľovať poplatky: za platbu kartou, za odbavenú (čiže zapísanú) batožinu, za prednostné nastupovanie do lietadla a podobne. Veľa užitočných informácií ohľadom batožiny sa dá nájsť tu. Pri platbe za letenku pomôže, ak máte vybavenú tzv. virtuálnu kartu (viac info tu), pretože za každú osobu a za každý let sa platí 6 eur navyše, čo pri štyroch osobách je dohromady 48 eur, a to už je jeden obed v Ríme pre všetkých aj so zmrzkou. My sme všetci cestovali len s príručnou batožinou, ktorá musí mať maximálne rozmery 55 x 40 x 20 cm a hmotnosť do 10 kíl. Naše batožiny tvorili tri ruksačiky a moja veľkoobjemová taška na plece, ktorá sa do do toho limitu zmestila len tak-tak, ale v prípade potreby som vedela veci v nej popremiestňovať tak, aby bola placatejšia a vyššia.
--Odlietame
V Ryanair je už teraz pre všetkých povinný online check-in, po príchode na letisko teda idete rovno k pasovej a bezpečnostnej kontole, ak nemáte žiadnu inú batožinu okrem príručnej. Z odletovej haly prechádzate k lietadlu okolo zamestnancov letiska, ktorí skontrolujú váš palubný lístok (musíte si ho vopred vytlačiť, na letisku to je možné iba za vysoký poplatok) a príručnú batožinu. Na to tam majú taký stojan s košíkom, do ktorého sa musí vaša batožina dať vložiť a vytiahnuť, inak nespĺňa povolené rozmery. Na bratislavskom letisku to sledovali celkom pozorne, nemusel síce každý svoju tašku pchať do stojana, ale letiskový letuško očami skenoval batožiny v rukách cestujúcich a každý podozrivý kus musel putovať na test. Dvom sa ich kufor, už na prvý pohľad tučnejší ako klietka na stojane, nezmestil. Jeden pán sa aj snažil veci vnútri nejako inak porozmiestňovať, vtláčal ich dnu ako kapustu do suda, čakala som, že po kufri začne aj skákať. Rval kufor do stojana zo všetkých síl, už to vyzeralo, že pocestuje aj s tým stojanom, lebo sa v ňom kufor zasekol, no nič nepomohlo, kufor musel ísť do podpalubia a on zacvakať 50 eur navyše. Moja taška by v pohode prešla, lebo rozmery tej klietky boli odhadom asi o 10 cm väčšie, ako sú limity.
Do lietadla sa nastupuje ako do autobusu, každý si sadne, kam chce, ak nemá vopred kúpené konkrétne miesto. Výhodnejšie je sadnúť si dopredu, lebo aj keď sa nastupuje prednými aj zadnými dverami, vystupuje sa len spredu, a preto budete skôr vonku, čo pri našom nabitom programe bolo veľmi potrebné. Inštiktívne sme si sadli naľavo (pri nastupovaní spredu, teda chrbtom k pilotnej kabíne) a dobre sme urobili, lebo počas pristávania sme cez okienko krásne videli Koloseum aj Baziliku sv. Petra a aj iné známe miesta. Pri odlete sme si logicky sadli napravo :-).
--Doprava z letiska
Jednoznačne odporúčam spoločnosť Terravision, ktorá predáva transfery z viacerých letísk za dobré ceny. Konkrétne odvoz z alebo na letisko Ciampino stojí 4 €, spiatočný lístok 8 €. Aj pri počte 4 osoby je to výhodnejšie ako taxík. Lístok sa dá kúpiť cez internet alebo osobne v ich kaviarni Terracafè, ktorú majú na známej železničnej stanici Termini (z ulice Via Marsala – horný koniec budovy, smerom k stanici metra), a to je aj konečná autobusu z letiska a nástupná zastávka pri odchode na letisko. Pri ceste z letiska stačí ukázať vytlačený lístok šoférovi v autobuse, no pri ceste na letisko treba ísť najprv do ich kancelárie (v kaviarni Terracafè) vyzdvihnúť si takú modrú kartičku, ktorú pri nástupe do autobusu odovzdáte. Pozor! Treba si nechať aj lístok (buď kúpený alebo vytlačený z internetu), lebo pri autobuse ho pýtajú. Ja som ho skoro vyhodila, pochopila som to tak, že lístok som vymenila za palubný lístok – tú modrú kartičku :-).
V našom prípade bol nástup do autobusu celkom vtipný. V kaviarni som si vyzdvihla modré kartičky a postavili sme sa k skupine ľudí, ktorí stáli pred autobusom s logom Terravision. Slečna pri autobuse ale začala vykrikovať Fiumicino, z čoho sme usúdili, že náš bus na Ciampino pôjde až po ňom. Zneistila nás ale žena zo skupinky Slovákov stojacich vedľa nás, ktorá začala svoju partiu organizovať do taxíka, lebo že bus na Ciampino pôjde až o 8:30. My sme mali na lístkoch odchod 8:10. Nepodľahla som panike, išla som sa iba opýtať slečny, či bus na Ciampino pôjde z tohto miesta a načas. Povedal, že áno, ale že máme ísť čakať pred kaviareň. Pomyslela som si, že je to preto, aby sa jej tam nemixovali ľudia čakajúci na Ciampino s ľuďmi, ktorí mali ísť na Fiumicino a ostali sme stáť pri buse, len sme trochu odstúpili. No keď autobus na Fiumicino odišiel, nahnali nás všetkých pred kaviareň. O 5 minút prišiel náš bus a celé stádočko nás zase poslali na miesto, kde sme predtým stáli. Pravdepodobne nás odtiaľ poslali preč preto, aby sme nezavadzali na nástupišti, ale jeden Talian sa pri autobuse začal nahlas rozčuľovať a viac z jeho gestikulácie ako podľa slov som pochopila, že ho vytočilo to, že najprv stál tu, potom ho poslali tam a teraz musel ísť zase tu a že prečo tu nemohol stáť celý čas. Celý bol červený od hnevu, asi ho štvalo, že nemohol nastúpiť ako prvý :-).
Po príchode na letisko treba ísť do radu ku „gejtom“, nie k check-in a drop off pultom, ak nemáte inú ako príručnú batožinu. Rady sú tesne vedľa seba, je tam celkom chaos, keď je veľa ľudí. Treba si všímať nápisy a ľudí naokolo – držať sa za tými, čo majú iba malé kufríky alebo tašky a ste zaručene v správnom rade :-).
--Čo si zbaliť
Chlapi sa zbalili do ruksačikov, kde mali veci na spanie, náhradné tričko, časopisy a bagety na cestu. Ja ako vedúca zájazdu som to mala komplikovanejšie (mapy, sprievodca, poznámky, peniaze, info o ubytku a pod.), ale vyriešila som to veľmi prakticky. Do svojej veľkej tašky som si zbalila pyžamo, tričká, uterák, časopis, spodnú bielizeň a kozmetiku. Okrem hrebeňa, zubných kefiek a pinzety som zvyšok mala v priehľadnej taštičke na zips, v Bratislave aj v Ríme sa pýtali na tekutiny, stačilo im zamávať taštičkou pred nosom a bolo. Bála som sa, či mi nevezmú pinzetu a ja sa vrátim domov ako Brežnev, ale našťastie ju nechali. Nožničky som nemala, na tie tri dni ich netreba. Do tejto veľkej tašky som vopchala menšiu tašku cez rameno, už vopred naplnenú všetkým, čo sme potrebovali na potulky mestom. Po prílete som ju len vytiahla a všetko potrebné som mala hneď poruke. Ubytovali sme sa, moju veľkú tašku aj ruksaky sme nechali v apartmáne a mohli sme bez zdržiavania vyraziť. Moju „sprievodcovskú“ tašku chalani nazvali „hrnček var“, pretože je síce na prvý pohľad celkom malá, ale vďaka množstvu kadejakých vreciek a kapsičiek som v nej mala všetko potrebné, takže len otvárali oči, keď som z nej postupne vyťahovala: mapu, zápisník s mojimi poznámkami o Ríme, vytlačené informácie k pamiatkam, vreckovky, žuvačky, peniaze, bedeker, malý slovník, vlhké obrúsky na ruky, foťák. Okrem toho som tam mala ešte pasy, pomádu, dva mobily, krém na ruky a dve perá. Slnečné okuliare som si zabudla, ale zmestili by sa :-).
--Kde bývať
Ubytovanie sa dá v pohode poriešiť cez internet, chce to len chvíľu času a trpezlivosti. Je dobré si vybrané ponuky preveriť aj cez Tripadvisor, kde sú recenzie od cestovateľov a zistíte napríklad, že hotel, ktorý na fotkách vyzerá super, má špinavé izby a papierové steny. My sme bývali v apartmáne pre štyroch, za slušnú cenu a v dobrej lokalite – 5 minút k metru, 15 minút pešo ku Koloseu. Kontakty som našla v jednej cestovateľskej diskusii na internete, mali voľno a slušné ceny, takže bolo rozhodnuté.
Apartmán je jednoduchý, je na úrovni zníženého prízemia, čiže hlavne kúpeľňa je trochu zatuchnutá, ale nie je to nič mimoriadne nepríjemné. Pobavilo nás však, ako potomkovia Leonarda a Michelangela dokážu dogabať interiér – v obývačko-kuchyni na jednej stene visí plagát Marilyn Monroe, vedľa nejaká krajinka, na druhej plastové nástenné hodiny s malými plastovými zeleninkami v kruhu vedľa číslic, polovica odlepená a popadaná dolu. Okrem toho ešte nejaké krajinky na stenách a dva vzorované gumové obrusy na stole. Inak ale rozhodne odporúčam, agentúra sa volá Casa Simpatia, komunikácia je možná v slovenčine aj češtine a všetci, s ktorými som komunikovala, boli veľmi príjemní a ústretoví. Po ubytovaní nám ponúkli Roma Pass, nám sa to však neoplatilo, keďže sme nemali v pláne veľa platených pamiatok. Cena je 30 eur za osobu, prvé dva vstupy do pamiatok a múzeí sú zadarmo a ďalšie sú za zľavnené vstupné, neplatí to však pre Vatikán. Roma Pass sa oplatí, keď ako prvé dva vstupy budete mať Koloseum a Galériu Borghese, lebo tam je asi najvyššie vstupné, pridáte nejaké ďalšie dve-tri múzeá alebo galérie a k tomu precestujete veľa metrom. Nás metro stálo 5 eur na osobu – urobili sme dohromady 5 ciest, inak sme chodili pešo. 
Ponúkli nám za výhodnú cenu aj knihu o Ríme a fakt je skvelá, odporúčam. Je síce už staršia, niektoré údaje ani fotky nezodpovedajú skutočnosti, ale je veľmi prehľadná, sú v nej všetky dôležité informácie, krásne letecké fotky na Rím, rozťahovacia fotka stropu Sixtínskej kaplnky, vizualizácia Forum Romanum (ako to tam mohlo kedysi vyzerať) a DVD k tomu.
--Kde jesť
iltempiodiminerva.com
V podstate kdekoľvek. Vždy nájdete nejakú reštauráciu, trattoriu, pizzeriu, pekáreň, či kaviareň. Závisí od toho, koľko peňazí chcete prejesť :-). My sme veľa nechceli, takže sme hľadali lacnejšie možnosti. Prvý deň sme večerali v pizzerii, ktorú sme našli náhodou po tom, ako sme nenašli pizzeriu odporúčanú agentúrou, cez ktorú sme mali ubytovanie. Podľa všetkého je zrušená, lebo na udanej adrese bola zatvorená prevádzka. S náhradou sme ale boli veľmi spokojní. Odhliadnuc od toho, že bez opýtania nám naservírovali bruschettu ako predjedlo a potom si za každú vyúčtovali po 1 €, a že plechovka coly stála 3 €, bolo tu výborne. Príjemná atmosféra, pizzeria sa postupne celá zaplnila domácimi aj turistami, v telke išiel nejaký futbal, takže chalani sa tešili, no a jedlo bolo úžasné - cestoviny, ale hlavne pizza. Pizzeria sa volá Il Tempio di Minerva a je asi 7 minút pešo od apartmánu.
V blízkosti apartmánu je supermarket, kde sa dá nakúpiť jedlo na raňajky, ceny sú ako u nás. Neďaleko je aj zmrzlináreň, večer sme si ju obzreli, ale nakoniec sme tam na zmrzku nešli, pretože sme si ju dali cez deň tam, kde sme sa práve túlali. Raňajky sa dajú odbaviť aj v kaviarni, na taliansky spôsob - káva a sladké pečivo "na stojáka". Káva stojí cca 1,50 € a croissant (cornetto) alebo iné pečivo plnené džemom alebo krémom je za euro.
V nedeľu sme si obed dali v "mekáči" blízko fontány Di Trevi, pretože to bola najrýchlejšia a v centre asi aj najlacnejšia možnosť. My sme však ten mekáč hľadali asi hodinu, pretože podľa mapy mal byť jeden priamo na námestí pri Pantheone, ale tam žiaden nie je a ten pri fontáne bol tiež celkom slušne zašitý, museli nás tam navigovať policajti, ktorých som sa opýtala. Po anglicky ani ťuk, ale z gestikulácie som pochopila, že "choďte hentam furt rovno a pri fontáne doprava". To som porozumela, lebo "a destra" (napravo) som sa naučila v metre, kde pred každou zastávkou hovoria, na ktorú stranu sa bude vystupovať. A častejšie sa vystupovalo vpravo :-).
V pondelok sme obedovali v bistre kúsok od Piazza Navona, kde si chalani dali kebab a ja pizzu z plechu, nebolo to zlé, bolo to rýchle a lacné. Večerali sme v čínskej reštaurácii neďaleko nášho apartmánu (pri parku Vittorio Emanuele) a bolo to tam super. Výborné ceny (ale iba niektoré stránky jedálneho lístka, inak tam boli aj drahšie jedlá), dali sme si polievky, čínske rezance a ryžu a ja som ešte dostala k účtu darček - takú smiešnu minikabelku, darujem ju nejakému malému dievčatku, mne bude dosť nanič. Ale mňa aj takéto blbiny potešia :-).
--Čo vidieť
Čo len chcete :-). Náš program je popísaný v nadväzujúcich príspevkoch, ale nebol úplne ideálny. Museli sme ho zmeniť, pretože sme Vatikánske múzeá plánovali na pondelok, ale až pred odchodom sme zistili, že vtedy sú zatvorené kvôli nejakému náboženskému sviatku. Zásada je naplánovať si múzeá, galérie a podobné inštitúcie na nedeľu, pretože v pondelok je väčšina z nich zatvorená. Koloseum je otvorené vždy a aj väčšina kostolov. Takže už si len obuť pohodlné topánky a môže sa vyraziť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára